História Filiálky Malá Franková
V najsevernejšej časti Spiša, v údolí malebného pohoria Spišská Magura sa po oboch stranách Frankovského potoka tiahne najvyššie položená zamagurská obec Malá Franková.
Dolina Frankovského potoka v Spišskej Magure bola osídlená už koncom 13. storočia predkami rodu Berzevici. Vznikla tu dedina, ktorá sa do 2. polovice 16. storočia vyskytuje pod názvami Frankfalva, Frankvagas, Frankowa. Meno dostala zrejme po magistrovi Frankovi z rodu Berzevici, ktorý tu žil koncom 13. a začiatkom 14. storočia. Dedina bola založená na šoltýskom (nemeckom) práve. Roku 1563 kráľ daroval majetky patriace k panstvu Červený Kláštor Spišskej kapitule, po nej ich istý čas vlastnil Juraj Magócy a Štefan Tőkőli a koncom 16. storočia Juraj Horváth z Plavča. A práve on sa zaslúži l o doosídlenie a založenie Malej Frankovej na kopaničiarskom práve.
V druhej polovici 16. storočia na severnom Spiši, ale hlavne v Zamagurí žilo mimo dedín roztrúsene početné valašské obyvateľstvo, živiace sa chovom dobytka a oviec. Aby zemepáni mali z nich úžitok, snažili sa ich usadiť natrval o do dedín. A tak Juraj Horváth udelil Lukášovi Malczovi na svojom území novú škultéciu (šoltystvo), ktorá zahrňovala práva i povinnosti. Šoltys a jeho dedičia sa mali postarať o vyklčovanie lesa Franková a osadiť tam k doterajším 20 kopaničiarom ešte 19, ktorí budú oslobodení na 20 rokov od feudálnych dávok, kým si postavia domy a obrobia dostatočne pôdu. Každý z nich dostane 1 jutro pôdy (zárubok) a právo slobodne pásť dobytok v panských lesoch. V roku 1593 sa Malá Franková uvádza ako FRANKOWKA. Z naznačeného vývoja vyplýva, že Malá Franková sa vyčlenila (odčlenila) od Veľkej Frankovej postupne koncom 16. a začiatkom 17. storočia. Po roku 1611 ju už môžeme považovať za plne konštituovanú kopaničiarsku obec: POSSESSIO*FRANKOWKA.
Ako súčasť panstva Červený Kláštor obec Malá Franková patrila potom ešte Pavlovi Rákocimu. Od Rákociovcov panstvo získal r. 1699 nitriansky biskup Ladislav Matiašovský, ktorý ho daroval v testamente roku 1704 reholi kamaldulov. Po zrušení reholí v čase vlády Jozefa II. (1782) panstvo patrilo eráru, ale roku 1820 ho cisár František I. daroval grécko-katolíckemu biskupstvu v Prešove, ktoré ostalo jeho zemepánom až do roku 1848 – do zrušenia poddanstva.
Obecná pečať:
Až roku 1787 si dala obec vyhotoviť pečatidlo s erbovým obsahom. Text kruhopisu znel: POSSESSIO*FRANKOWKA 1787. Keďže ide o erbovú pečať možno konštatovať, že Malá Franková mala hotový svoj erb už koncom 18. storočia.
Interpretácia erbu:
Biskup v erbe symbolizuje zakladateľa rehole kamaldulov sv. Romualda, kt. žil v 2. polovici 10. a začiatkom 11. storočia v Taliansku. Súčasne odráža dejinnú spätosť obce Malá Franková s panstvom Červený Kláštor, ktoré v 18. storočí patrilo kamaldulom. V prípade Malej Frankovej a kamaldulov štvorlístok môže symbolizovať aj liečivé rastliny a liečiteľskú činnosť kamaldulov. Známy bol najmä fráter Cyprián (1724-1775), kt. pôsobil v Červenom Kláštore od roku 1756 a zachoval sa po ňom dokonca herbár s 265 liečivými rastlinami.
Ogrod svätých sedmopočetníkov:
Staroslovenský areál a prvé ľudové múzeum Hlaholiky v Malej Frankovej. Pri vstupe do areálu návštevníkov víta socha Matky Božej s Ježišom. Socha je vytesaná z pieskovca – ako byzantská Bohorodica. Po areáli sú rozmiestnené drevené sochy všetkých sedmopočetníkov: sv. Cyril a Metod, sv. Gorazd a sv. Kliment , Nauma, Sáva a Angelár. Uprostred je drevený kostolík, podľa tvaru byzantského chrámu na Devíne. V areáli nájdete aj ľudové múzeum Hlaholiky. Autorom areálu je katolícky kňaz Donát Čarnogurský.
Školstvo:
Prvá drevená škola v obci bola postavená v roku 1882 na súpisnom čísle 35. Terajšiu budovu školy občania postavili v roku 1907 ako murovanú už aj s bytom pre učiteľa. V tejto budove získavali základné vzdelanie mnohí naši rodáci, ktorí neskôr úspešne pôsobili na významných postoch kultúrneho, spoločenského, politického i náboženského života na Slovensku, ale aj v zahraničí. V súčasnej dobe slúži pre potreby obce, každoročne prebiehajú v nej maliarske sympózia pod vedením galéristky Natálie Prokopovej a umelcov maliarov zo školy profesora Bergera, ktoré organizuje potomok z rodiny Čarnogurských - Ing. Ivan Čarnogurský ml. súbežne s kultúrnym festivalom ZOGROD. Tento festival si získal už mnoho priaznivcov z blízkeho i ďalekého okolia.
