Miništranti
Význam miništrantskej služby:
1. V priamej oslave Trojjediného prostredníctvom všetkýh liturgických úkonov a obradov, na ktorých sa zúčastňujú a pri ktorých sú obdarúvaní zvláštnymi dobrodeniami
2. V službe Božej velebnosti pri slávení Eucharistie, ktorá mu dodáva slávnostý ráz, robí liturgiu krajšou vznešenejšou a príťažlivejšou
3. V praktizovaní zákona lásky k Bohu a k blížnemu. Táto žitá láska sa prejavuje v službe Pána a v ochote túto službu vykonávať
4. V príprave na plnší život v Kristovi. Pán Ježiš veľmi často povolá do svojej vinice týchto malých a mladých služobníkov oltára, volá ich plnšie žiť v kňazskom a
rehoľnom povolaní v Ježišovi Kristovi na ich spásu a na záchranu iných nesmrteľných duší.
5. V hlbšom prežívaní života viery. Táto ich viera je vzorom pre iných mladých ľudí. Miništranti veľmi často plnia misijnú úlohu Cirkvi medzi svojimi vrstovníkmi.
Sú to mladší a najoddanejší katolícki misionári.
Čo znamená slovo miništrant ?
Slovo miništrovať pochádza z latinského slova ministrare a znamená slúžiť, posluhovať. Miništrovaním teda rozumieme posluhovať pri Pánovom oltári, slúžiť pri slávení eucharistickej obety, posluhovať pri vysluhovaní sviatostí i pri ostatných liturgických úkonoch a obradoch. Chlapcov, ktorí vykonávajú túto službu, voláme miništranti. Miništrantská služba je vznešená, posvätná, je to služba rozmnožujúca Božie milosti, služba Pánovi a služba veriacemu ľudu. Vznešenosť miništrantskej služby spočíva v tom, že vo vätej omši sa sprístupňuje nekravavým spôsobom obeta Ježiša Krista na kríži, ktorou sa svojmu otcovi obetoval za naše hriechy sám Boží Syn. Miništrant je po kňazovi najbližšie k samému Ježišovi Kristovi opravdivo, skutočne a podstatne prítomnému vo Sviatosti oltárnej pod spôsobom chleba a vína. Miništrantská služba je anjelská. Vo svätej omši prostredníctovm sviatosti Eucharistie nám Pán Ježiš dáva samého seba. Miništrant, ktorý prisluhuje pri týchto liturgických orbadoch, najmä pri svätej omši, vykonáva posvätnú službu, ktorá posväcuje jeho i všetkých veriacich. Miništrovanie je teda služba rozmnožujúca Božie milosti. Človek, povolaný k svätosti, k plnému žitiu s Bohom z tváre do tváre potrebuje na naplnenie tohto povolania Božie milosti, a to milosť pomáhajúcu a milosť posväcujúcu. Tieto milosti dostávame prostredníctvom služby Cirkvi vo sviatostiach, najmä Eucharistii. Eucharistiu nám Pán Ježiš zanechal ako posilu na ceste k svätosti. Pri vysluhovaní všetkých sviatostí, najmä pri slúžení svätej omše, ale aj pri iných liturgických obradoch, posluhuje minštrant, preto pomáha rozmnožovať Božie miosti. Miništrantská služba je služba Pánovi. Pán Ježiš ako nebeský Baránok prišiel slúžiť ľudstvu a otvoriť mu brány večnosti. Túto službu zanechal svojej Cirkvi. Cirkev všetko robí z poverenia Pána Ježiša a v jeho mene. Keď Cirkev vysluhuje sviatosti v mene Krista, majú takú hodnotu, ako by ich vysluhoval sám Pán Ježiš, lebo vlastne sám Kristus vykonáva v nich svoju kňazskú službu.
Aký má byť miništrant?
Všetci sme povolaní k spáse, lebo Ježiš Kristus za každého človeka umrel na kríži. Aj za miništranta. Miništrant svojou službou pri oltári je tak blízko k Božím milostiam a darom, že ho Ježiš obdarúva mimoriadnymi milosťami a povoláva k svätosti. To si musí uvedomovať každý miništrant, a preto má byť oddaný, čistý, zbožný, vzorný, usilovný.
Oddanosť miništranta:
Miništrant má byť úplne a bezvýhradne oddaný svojej vznešenej a svätej službe pri oltári Pána. Jeho oddanosť spočíva v oddanosti vo viere a v láske. Oddanosť vo viere je základom miništrantskej služby. Je stále verný vo viere svojimi myšlienkami, slovami i skutkami, a to nielen pri miništrovaní, ale aj doma, na ulici v škole. Z viery v živého a jemu blízkeho Ježiša Krista vyplýva jeho oddanosť v láske, predovšetkým v láske k Pánu Bohu. Milovať Pána Boha znamená aj dávať príklad v každodennom živote v otázkach viery a mravov ostatným chlapcom a byť im príkladom. To znamená milovať a poslúchať svojich rodičov a pedagógov. Byť oddaný svojim blízkym, spolužiakom a kamarátom a všetkým, ktorí potrebujú jeho lásku. Miništrant má byť príkladom pre svojich kamarátov, pri zabraňovaní hriechu a zlu, cigánstvu, podvádzaniu, zbabelosti, nečistote a iným zlým návykom. Má byť oddaný v láske k Cirkvi, obhajovať jej práva, odhaľovať nespravodlivosti voči nej, brániť jej česť ako aj česť jej služobníkov. Oddanosťou vo viere a v láske si miništrant pevnou vierou a vrúcnou láskou plní svoje poslanie v cirkevnom spoločenstve
Čistota miništranta:
Čistotou miništranta rozumieme predovšetkým čistotu srdca, vyvierajúcu z pevnej viery v Ježiša Krista a z vrúcnej lásky k nemu. Miništrant má byť čistý v myšlienkach, slovách i v skutkoch. Nečisté myšlienky sú príčinou straty posväcujúcej milosti. Miništrant sa nemá pozerať na neslušné časopisy, nemá sledovať nevhodné filmy ani televízne programy a nemá neslušne a vulgárne hovoriť. Svojich spolužiakov a kamarátov, ktorí používajú vulgárne slová, má napomínať, a ak to nepomôže, nestretávať sa s nimi. Miništrant sa nemá prehrešovať proti šiestemu prikázaniu, pamútajúc na slová sv. Pavla: ,,A neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého?"(1 Kor 6,19) V tomto zmysle má mať neobmedzenú dôveru k svojmu duchovnému otcovi. Nemá sa však prehrešovať ani proti ostatným Božím a cirkevným prikázaniam. Ak sa previní, má oľutovať svoj čin a vo sviatosti zmierenia obnoviť čistotu svojej duše, aby poslanie miništranta mohol vykonávať na osoh sebe aj ostatným. Miništrant je povinný zachovávať telesnú čistotu. Štaty aj obuv musia byť vždy čisté, vlasy ostrihané a učesané. Z praktických dôvodov má byť v sakristii zrkadlo a každý miništrant má mať svoj hrebeň. Dôležitá je čistota rúk a nechotov. Upravený a čistý na duši i na tele má miništrant plniť svoje miništrantské poslanie.
Zbožnosť miništranta:
Zbožnosť miništranta pramení z jeho viery v Boha a z jeho lásky k nemu a treba ju chápať ako určitý stupeň dokonalosti a svätosti. Miništrant má byť zbožný, aby mohol byť Pánov svätý. Pod zbožným človekom si mladí ľudia nemajú predstavovať nejakého zadumaného a zachmúreného starca. Zbožnosť a svätosť je radosť. Radosť v Pánovi. Pred poslednou liturgickou reformou kňaz sa s miništrantami modlil takto:
Kňaz: Pristúpim k Božiemu oltáru.
Miništrant: K Bohu, ktorý ma potešuje od mladosti.
Áno, prichádzame k Bohu, ktorý nás neustále potešuje. O to viac musí miništrant chápať toto potešenie, túto radosť zo služby pri oltári Pána. Táto radosť má byť radosťou, akú prežívajú anjeli v nebi. Má to byť radosť jeho mladosti, jeho celého života. Minštrant denne prichádza k Bohu, ktorý ho potešuje, dodáva mu silu byť zbožným a svätým. Túto radostnú zvesť a zbožnosť pociťuje stále v kostole aj v škole, doma aj na ulici, medzi priateľmi aj pri hrách, pri učení aj pri práci. A pociťuje je aj vtedy, keď sa mu za to posmievajú. Toto všetko znesie pre svoju vieru v Pána ježiša a pre lásku k nemu, lebo je povolaný k jeho službe a k svätosti. Miništranta ako služobníka Pána má vždy zarmútiť, ak sa pácha hriech a zlo. Má ho to však povzbudiť k zvýšenému úsiliu pri konaní dobra, najmä modlitbou, apoštolátom slova a predovšetkým apoštolátom príkladu. Zbožnosť miništranta sa má prejavovať aj navonok, najmä pri oltári, (tým sa podrobnejšie zaoberáme v ďalších kapitolách). Miništrant má pravidelne pristupovať k sviatostiam, najmä k sviatosti zmierenia a k svätému prijímaniu. Má sa denne modliť ráno aj večer. Večernú modlitbu je vhodné spojiť so zamyslením, ktoré nazývame aj večerné spytovanie svedomia. V spytovaní svedomia má miništrant svoje myšlienky, slová a skutky dávať do súladu so svojou vierou a porovnávať svoje konanie, skutky, slová, myšlienky s tým, ako by sa zachoval v takýchto konkrétnych situáciách Pán Ježiš. Pred začatím každého liturgického obradu a po jeho skončení sa má poďakovať Pánu Ježišovi za milosti, ktoré dostal pri najsvätejšej obete. Modlitby môže vybrať a navrhnúť duchovaný. Zbožnsoť miništranta nemožno merať podľa množstva a dĺžky modlitieb, ale podľa jeh živej a radostnej praktickej viery. Len miništrant plný zbožnosti, svätosti a radosti je správnym služobníkom oltára a pomocníkom kňazov.
Vzorný miništrant:
Chlapec, ktorý sa dobrovoľne rozhodne prisluhovať pri liturgických obradoch, by mal byť vzorom predovšetkým prevnou vierou v Pána Ježiša. Svätý Pavol apoštol povedal: Tato věta je napsána kurzívou Preto je potrebná láska, ktorá vyplýva z viery v Ježiša Krista. Kto miluje Pána Boha, nepácha zlo, je plný viery, neprotireční Bohu a koná len dobro. Kto miluje Boha plní si svoje kresťanské povinnosti, pristupue k sviatostiam, modlí sa a statočne pracuje. Kto miluje Boha, plní si svoje kresťanské povinnosti, pristupuje k sviatostiam, modlí sa a statočne pracuje. Kto miluje Boha, miluje aj blížneho, nenadáva, nerúha sa, neklebetí, neklame, neosočuje, nepodvádza, nekradne. Chlapec, ktorý miluje Pána Boha, má čistý vzťah k dievčatám. Nepohŕda nimi, nevysmieva sa im, neubližuje im, ale chráni a bráni ich česť a svätú čistotu. Taký chlapec je radosťou rodiny i celého kresťanského spoločenstva. Miništrant má byť teda vzorom v kostole, najmä pri slávení svätej omše, ale aj pri iných liturgických obradoch. Má byť vzorom v správaní sa v škole i doma. Má byť úctivý k starším a pomáhať chorým. Lebo nežije sám, ale žije s ním Kristus, ktorý je Cesta, Pravda a Život, ktorý je vzorom všetkým i našim mladým kresťanom.
Usilovnosť miništranta:
Usilovnosť miništranta spočíva v oddanej službe pri Pánovom olátári. Miništrant si má svoje povinnosti plniť presne. Na liturgické obrady má prichádzať včaššie, aby mal čas na pokojnú a dôslednú prípravu. Miništrant sa má usilovne učiť. Má poznať všetky liturgické knihy, rúcha, nádoby a všetko, čo je spojené s miništrantskou službou. Má veľa čítať a študovať náboženskú literatúru a šíriť ju medzi mladými. Nesmie však zanedbávať ani ďalšie predmety, aby získal čo najviac vedomostí. Má sa vedieť kultúrne vyjadrovať a správať. V posledných rokoch je akutálne aj ovládanie práce na počítačoch a štúdium cudzích jazykov. O svoje zdravie sa má starať športovaním v rámci svojich schopností a možností. Mať vzdelaných a múdrych miništrantov je želaním celého kresťanského spoločenstva.
