História farnosti Veľká Franková
Obec Veľká Franková vznikla v r.1296 ako šoltýska osada, založená šoltýsom Frankom,príslušným rodine Berzevičovcov. Vo svojej histórií patrila obec rôznym majiteľom. V rokoch 1396 - 1529 a 1542 - 1563 kartuziánom, sídliacim v Červenom Kláštore. Od r. 1563 bola majetkom Červeného Kláštora v Spišskej Kapitule, od r. 1704 reholi kamaldulov. Po zrušení rehole sa stala od r. 1782 majetkom štátu a od r. 1820 bývalého grécka - katolíckeho biskupstva v Prešove.
Farnosť Veľká Franková vznikla v r. 1747, predtým teda farský kostol v obci nebol. Je však nanajvýš pravdepodobné, že sakrálny objekt - filiálny kostol alebo kaplnka, stál v obci už dávno pred vznikom tunajšej farnosti. Pri obnove terajšieho kostola bola v r. 1979 nájdená listina, v ktorej sa nachádza, že na mieste, kde stojí súčasný kostol, stál predtým drevený kostol, postavený ešte kamaldulskými mníchmi z Červ. Kláštora. Podľa údajov na listine sa drevený kostol zrútil 10. 3. 1854. Nový murovaný kostol začali farníci stavať 14.6.1862, kedy bol položený základný kameň.
V mesiacoch september - október 2000 bol kostol podrobený komplexnému reštaurátorskému prieskumu. Predmetom reštaurovania bol hlavný oltár ako celok, t. j. všetky súčasti oltárnej architektúry,všetky sošky a sochy ako aj dekoratívne prvky. Hlavný oltár v kostole je neskoro barokovo-rokokový a je evidentne a bez pochýb starší než kostol. Jeho umelecko-historické charakteristiky ho začleňujú približne do obdobia 2. polovice 18. storočia, to znamená do doby existencie bývalého dreveného kostola.
Oltár
Je možné uvažovať o vytvorení oltára pôvodne pre bývalý drevený kostol a o jeho prenesení po zrútení starého a postavení nového kostola. Tejto hypotéze však v zásade môžu odporovať dva faktory:
1. Zrútenie starého kostola pod lavínou - v takom prípade bolo asi fyzicky ťažko možné zachrániť oltár.
2. Časový odstup medzi zrútením starého kostola a postavením nového - t. j. od r. 1854 minimálne do r.1863, resp. 1864, t. j. cca 10 rokov - kde a ako by bol v takom prípade oltár uložený, oba uvedené faktory síce nevylučujú, že tomu tak mohlo byť, t.j. že obyvatelia skutočne zachránili oltár a, že ho 10 r. uchovali.
Žiadne takéto ani iné konkrétnejšie údaje o histórii oltára však nie sú k dispozícii. Druhou, oveľa pravdepodobnejšou možnosťou je, že oltár bol do nového kostola premiestnený z inej lokality. Ani tento predpoklad sa však nevie potvrdiť a nie je ani známe, odkiaľ mohol byť oltár prenesený. História oltára, miesto a presnejší čas jeho vzniku ostávajú preto zatiaľ neznáme. Hlavný oltár kostola je zasvätený jednému z najpopulárnejších svätcov, a to predovšetkým v cirkvi východného obradu. Ide tu o evidentné prelínanie západnej a východnej kultúry, tak typické pre región severovýchodného Slovenska. Vznik oltára možno položiť orientačne do druhej polovice 18. stor..
Oltár nesie znaky vrcholného baroka a rokoka, zároveň však aj prejavy rustikalizmu a istej maniery. Pritom je možné v tejto odľahlej oblasti Slovenska predpokladať aj isté časové posuny a slohovú retardáciu. Pokiaľ by sme vzali za hodnoverný predpoklad, že oltár bol vytvorený pre bývalý drevený kostol, postavený kamaldulmi, bolo by možné ho datovať medzi roky 1710 až 1780, pričom umelecko-historickou analýzou by bolo možné upresniť datovanie na roky 1750-80. Nie je však isté, či oltár skutočne pochádza zo staršieho kostola v obci a či nebol prenesený odinakiaľ. Ide o typickú barokovú oltárnu produkciu, vytvorenú v tendenciách vrcholného baroka, resp. s prienikmi rokoka, prejavujúcimi sa hlavne v architektúre oltára. Okrem toho oltár vykazuje aj istú mieru osobitej maniery, prejavujúcej sa hlavne na sochách a na pôvodnom ústrednom obraze sv. Mikuláša.
Z hľadiska umelecko-historického zaradenia a hodnotenia sa tomuto dielu zatiaľ v odbornej literatúre nevenovala pozornosť. Vychádzajúc z jeho charakteristík však predbežne sa nedá predpokladať jeho vznik v domácej spišskej dielni a pokiaľ by sa akceptovala jeho súvislosť s činnosťou kamaldulov na Červenom Kláštore, bolo by možné uvažovať aj o umeleckom prepojení s Poľskom. Táto otázka však ostáva zatiaľ otvorená a bude príležitosťou pre časť oltára považovať za veľmi kvalitnú prácu nad regionálnej úrovne s veľmi vyspelým tvaroslovím, ktorá najpravdepodobnejšie bola vytvorená pre významnejšiu lokalitu než bola v tej dobe Veľká Franková. Aj táto skutočnosť hovorí skôr v prospech predpokladu o prenesení tohto oltára do Veľkej Frankovej z iného miesta.
Oltár sv. Mikuláša predstavuje charakteristickú barokovú stĺpovú architektúru, rámujúcu ústredný oltárny obraz a doplnenú
sochárskou figurálnou zložkou. Základná pôvodná skladba a architektonická kompozícia oltára už nie je kompletná, oltár je 
sekundárne upravovaný a prispôsobovaný terajšiemu umiestneniu v kostole. Uvedené zmeny a nové doplnky oltárnej architektúry sú z 19. storočia najpravdepodobnejšie súvisia s jeho sekundárnym umiestnením v novom kostole. Ústredný obraz sv. Mikuláša bol vymenený v 20. storočí. V centrálnej časti oltára je umiestnený oltárny obraz so sv. Mikulášom.
Obraz je sekundárny, vymenený v r. 1936, namaľovaný rožňavským maliarom Júliusom Ádamom (signovanie a datovanie na klenbe kostola). Námet obrazu je tradičný a v ikonografii tohto svätca si najbežnejší:
Predstavuje sv. Mikuláša, ktorý strnulo stojí v centrálnom pláne obrazu, v ľavej ruke drží svoj osobný atribút - knihu a na nej tri zlaté hrudy, ktoré symbolizujú jeho legendárny dobročinný skutok (pomoc chudobnému otcovi troch dcér, ktorým hrozil predaj do nevestinca: tri noci po sebe hádzal sv. Mikuláš do ich okien zlaté hrudy, aby mali veno). V pozadí sú zobrazené aj tieto tri dievčatá.
Obraz popri svojom tradičnom námete nesie všetky charakteristické prvky zobrazenia tohto svätca: je odetý vo svojom typickom biskupskom rúchu, v ruke má biskupskú berlu, na hlave biskupskú mitru. Okolo hlavy má svätožiaru. Postava je zobrazená na pozadí s čiastočne neutrálnym nadzemským priestorom s prizerajúcimi sa anjelikmi, v spodnej časti s reálnym priestorom s mostom amorom s loďami (toto pozadie sprostredkovane symbolizuje patrónstvo sv. Mikuláša nad lodníkmi). Obraz je v hornej časti polkruhovo ukončený, osadený je v pôvodnom profilovanom ráme, zdobenom vo vrchole oblúka rokajovou kartušou (už len vo fragmente).
Pôvodný centrálny obraz oltára je t.č. zavesený na stene kostola. Predstavuje sv. Mikuláša v podstate zhodne, takisto v centrálnej polohe obrazu, s tými istými atribútmi a odevom. Postava je však dynamickejšia, mierne natočená, s náznakom vnútorného špirálového pohybu. V pozadí sú tri detské postavy v kadi (zobrazenie ďalšieho zázraku, ktorý svätec podľa legendy vykonal, keď zázračne vrátil život trom deťom, ktoré zabil istý hostinský, rozsekal a naložil do soli, aby ich mohol predávať v čase hladu). Tento pôvodný obraz možno kvalifikovať ako priemernú barokovú maliarsku prácu, ktorej tvorcom bol síce poučený maliar, ktorý však (napriek istej zvláštnej miere zobrazenia) neprekročil provincionálny rámec tvorby a nedostatočne sa dokázal vysporiadať s barokovými zákonitosťami maliarskej tvorby, s barokovú kompozíciou, dynamikou, expresiou, používanímšerosvitu a pod.
V roku 2009 v mesiaci apríl až august bola uskutočnená výmaľba kostola, zreštaurovanie bočných oltárov. Počas výmaľby kostola sa urobila nová elektroinštalácia, ozvučenie a osvetlenie kostola. V roku 2010 sa zreštaurovala kazateľnica a krížová cesta. Od 2. Mája 2011 do 15. Mája 2011 sa zreštaurovala empora (priečelie chórusa), architektúra orgána ako aj socha Najsvätejšieho srdca Ježišovho, socha sv. Terézie a socha sv. Alojza. Toto zreštaurovanie urobil kolektív umeleckých maliarov a reštaurátorov Marián Švec, Peter Záhumenský a Milan Bödör. V roku 2013 bol vybudovaný oporný múr okolo kostola. V apríli 2014 prebiehala elektrifikácia zvonov vo zvonici.
